Naučte sa odhaliť sebavedomie zamestnanca
Rozlišujeme dva druhy sebavedomých zamestnancov
1/ opatrný – ktorí uprednostňujú pomalši štýl práce a teda step-by-step
2/ sebavedomý – tí ktorí hneď vedia ako na to
Opatrný zamestnanec – jeho sebadôvera je naučená, na svoje dosiahnuté výsledky je hrdý /typicky mužský model/
K novým pracovným úlohám pristupuje vždy s pochybnosťami, je v neustálom strehu pred možným rizikom, nedokáže postupovať rýchlejšie hoci je zo strany kolegov k tomu pobádaný.
Potrebuje čas na novú situáciu, rozobrať každý krok a všetko čo s tým súvisí. Často stráca čas pochybovaním, čo všetko by sa mohlo stať. Nerád riskuje.
Bez ohľadu na to akí sebavedomí sú títo ľudia v minulých pracovných skúsenostastiach, príchodom novej situácie sami seba prekvapujú pochybnosťami ktoré o sebe majú. Ich hlavným záujmom je zaistiť si istotu.
Vnútorný dialóg: „Moje sebavedomie ma stálo kopec námahy. K novým ľuďom a situáciám pristupujem s pochybnosťami, to nikto nevie, celý život sa snažím tento pocit utajiť. Nech ma nenútia reagovať rýchlejšie ako som ochotný, lebo budú musieť so mnou zápasiť o každý krok“
Disponuje rešpektom a dôverou.
Ich najväčším rizikom je kapitulácia pred vlastnými pochybnosťami a starými na strach orientovanými reakciami.
Rozoberie každý krok pracovnej úlohy, postupne jeden po druhom. Uvedomuje si, že postupne si s úlohou poradí.
Riziko na pracovnej pozícii: cíti sa nedocenený, ak v práci výsledky ktoré dosiahol nie sú ohodnotené /veľmi častý problém na pracovisku!!/. Nerád ohrozuje svoju vybudovanú istotu novými úlohámi. Napriek svojej neistote dosahuje cieľov.
Sebavedomý zamestnanec – istý sám sebou /typický ženský model /
Poznáte takého? Aktívny zamestnanec, má tendenciu vrhnúť sa okamžite na riešenie problému, bez ohľadu na to, či sa to od neho očakáva alebo nie. Čo samozrejme vytvára napätie v pracovnom kolektíve. Vedeli ste, že jeho chovanie je inštinktívne?
Sebavedomý zmestnanec automaticky predpokladá, že na daný problém stačí, pretože len oni vie čo je potrebné. To mu vychádza dovtedy, kým nezistí, že si trúfol na viac – v tom momente sa pustí do inej práce.
Pre kolegov stelesňuje príklad sebaistoty, dokáže urobiť všetko na čo si pomyslí.
Problém nastáva ak sa jeho záujem stáva odvážnym a kolegovia to vnímajú ako prevzatie ich kompetencií, násilne odobratie ich právomoci/zodpovednosti. Ženie ho potreba cítiť uznanie a ocenenie. Ak nie je ocenený a uznaný – cíti sa znechutený.
Vnútorný dialóg: „Samozrejme, že to dokážem, viem si poradiť v každej situácii, to predsa vie každý. Nechápem prečo ľudia odmietajú moju pomoc. Čoho sa ostatní boja? Keď sa sebavedomo cítim v tejto situácii ja, prečo sa tak necítia oni?“
Ak sa v pracovnom procese stretnete so sebavedomým zamestnancom s týmito príznakmi – je dôležité korigovať jeho správanie – komunikovať aby podporoval rast a tvorivosť ostatných kolegov, nepreberal ich prácu a zodpovednosť, nechal voľby iným.
Ak nie je ocenený a uznaný – cíti sa znechutený, nerozumie prečo mu nedovolia konať a prevezmú jeho vlastnú iniciatívu. Vtedy prichádza riziko výpovede, potreba zmeny, priestor pre fluktuáciu.
Ak sa pri pracovnej úlohe stretne sebavedomý zamestnanec s opatrným, je potrebné opatrného povzbudzovať, nepreberať jeho prácu len preto, že ju dokážete urobiť. Je nevyhnutné sústrediť sa na dosahovanie vlastných cieľov.
TIP pre zamestnávateľov: V skutočnosti je ideálny manažér opatrný zamestnanec – pretože starostlivo zvažuje všetky riziká, ale aj svoje schopnosti. Skôr ako začne riskovať (čas a energiu), musí si byť istý. Dosahovanie cieľov sa mu podarí vďaka postupu step-by-step.
