Boj nerozhodného a rozhodného zamestnanca

Aj vy máte kolegu, ktorý bezdôvodne prechádza do útoku? Jeho postoj sa Vám zdá agresívny? Vytvára konflikty tam, kam nepatria? Arogancia je ich obranný mechanizmus, keď sa necítia rešpektovaný.

Aby sme porozumeli nerozhodným zamestnancom, musíme si uvedomiť, že kľúčovú úlohu u nich zohráva rešpekt. Nerozhodní zamestnanci tužia byť rešpektovaní ako rovnocenní. Svoju nerozhodnosť vnímajú veľmi citlivo a záleží len na nich, či sa s ňou stotožnia alebo nie.

Ak sa stotožnia so svojou nerozhodnosťou, automaticky očakávajú že budú premožení a teda nikdy ich nebudú rešpektovať. V tom prípade si vytvárajú silné obranné pozície, ktoré si udržujú zákulisnými manipuláciami.

Tí, ktorí sa rozhodnú so svojou nerozhodnosťou bojovať, ešte viac posilnia svoj agresívny postoj. Prechádzajú do útoku vždy keď sa cítia prehliadaní, vynechaní alebo akýmkoľvek spôsobom nerešpektovaní ako rovnocenní. Samozrejme následkom sú konflikty.

Nerozhodný zamestnanec automaticky očakáva, že jeho názor bude prehliadaný a preto má pocit, že musí okamžite bojovať. Vyčkáva kým si ho ostatní všimnú a očakáva ocenenie. Nie je tvorcom situácie. Je utiahnutý. Skôr sa vzdá než vytrvá. Radšej ustúpi ako bude riskovať. Pozornosť upúta ak sa stiahne a trucuje.

Neustále má pocit, že musí ostatným dokazovať, že je hodný rešpektu. V každom novom vzťahu postupuje stále rovnako – dokazuje svoju rovnocennosť.

Rešpekt si môže získať aj inak ako bojom. Všetko záleží len na jeho postoji – ak bude rešpektovať sám seba, potom ho môžu rešpektovať iní. Svojim zámerom vyjadrí viac autority. Zámer je spôsob, v ktorom je sila.

Riešením je prelomenie zlého návyku, podľa ktorého stále rovnako očakáva, že ľudia s jeho názorom nebudú počítať. Všetko záleží len na jeho rozhodnutí.

Na druhej strane máme zamestnanca, ktorý je rozhodný, vytrvalý ba priam až húževnatý – ktorý presne vie čomu verí. Trvá na svojom aj vtedy, keď sa ho snažia odhovoriť od jeho presvedčenia, neustúpi. Nie je schopný počúvať názory a myšlienky iných. Inštinktívne mu záleží na veciach a povinnostiach až „do roztrhania tela“. Čím viac sa ho snažia odradiť, tým viac trvá na svojom. Príliš mnoho energie investuje do neústupnosti. Ak nevie spracovať nátlak, ktorý je na neho vyvíjaný nastupuje agresívny prístup k ostatným.

Rovnako agresívny prístup ako u nerozhodného zamestnanca, pretože v nerovnováhe je znovu rešpekt ( resp. pocit, že nie je rešpektovaný).

Rozhodný zamestnanec nedokáže odhadnúť kedy je potrebné ustúpiť, pretože za neho rozhoduje autopilot.

Uvedomelé rozhodovanie je riešením u oboch zamestnancov. Žiadne impulzívne jednanie ich povahu nezvládne.

Preto ak vynaložené úsilie neprinieslo ovocie, je čas vyriešiť situáciu iným spôsobom.

Všetci sme jedineční čo sa genetiky a skúseností týka, neexistujú dvaja ľudia s rovnakými reakciami na život. Napriek tomu sa radi a často domnievame, že práve náš spôsob správania je ten jediný a správny.